Amnestie

politický thriller, 2019
Vo výrobe


                                        Amnestie

O projekte

Film AMNESTIE sa okrem príbehu troch rodín zasiahnutých komunistickou perzekúciou, venuje aj vzbure väzňov v Leopoldove, ktorá si vyžiadala vojenský zákrok. Vzbure predchádzali široké amnestie Václava Havla, ktoré udelil v januári 1990, len pár dní po svojom zvolení za československého prezidenta. Snímka vzniká v dielni produkčnej spoločnosti Azyl Production v koprodukcii s RTVS, HomeMedia Production a českou produkčnou spoločnosťou Endorfilm. Predlohou k filmu bola kniha Radovana Dunaja Amnestia, ktorá rozpútala peklo. Režisérom snímky je Jonáš Karásek v spolupráci s kameramanom Tomášom Juríčkom a producentom, scenáristom Marošom Hečkom. Táto trojica je vo filmovom prostredí známa okrem mnohých sólových projektov aj vďaka úspešnému filmu Kandidát.

 

 

 

 

Titulky

    réžia: Jonáš Karásek

    námet: Maroš Hečko a Beata Grünmannová

    scenár: Maroš Hečko, Beata Grünmannová a Marek Janičík

    dramaturgia: Maja Hriešik

    hrajú: Juraj Bača, Natália Germani, Aňa Geislerová, Marek Vašut, Marek Majeský, Gregor Hološka,

    Jana Oľhová, Roman Luknár, Norbert Lichý, Ján Jackuliak, Marek Fučík, Sáva Popovič, Erik Ole, Martin Havelka

    kamera: Tomáš Juríček

    hudba: Matúš Široký, Jozef Lupták a Aleš Březina

    strih: Matej Beneš

    zvuk: Viktor Krivosudský

    masky: Aďa Štrbová

    kostýmy: Zuzana Krejzková

    produkcia: Viliam Štrenlinger

    koproducent: Mayo Hurajt, Zuzana Balkoová a Ivan Juráš

    producenti: Maroš Hečko a Peter Veverka, Nataša Ďuričová a Jiří Konečný

Reakcie médií

„AMNESTIE zachytávajú svet kontrolovaný štátnou políciou ŠtB, v ktorom disidenti komunikujú pomocou tajných správ, svet, v ktorom ľudia udávajú rodinných príslušníkov a zároveň túžia po slobode,“ hovorí producent Peter Veverka. “Jonášovi Karáskovi a nášmu kreatívnemu tímu sa podarilo natočiť skvelý divácky film plný emócií, akcie a enormných hereckých výkonov. Verím, že výsledný film bude autentickou reflexiou našej histórie, presunie divaka v čase a ponúkne perspektívu na udalosti, ktoré zásadne zmenili našu spoločnosť.”

Maroš Hečko ďalej opisuje, ako sa tvorcovia snažili, aby trailer hodnoverne odkomunikoval dané obdobie: „Atmosféru ťaživého priestoru väznice sa Jonášovi Karáskovi podarilo dostať nielen do filmu, ale aj do traileru. Generácia, ktorá v roku 1989 ešte nebola na svete, tak bude mať možnosť preniesť sa do obdobia, kedy naša spoločnosť síce bola totalitná, ale kedy prišla aj vytúžená zmena a nádej.
17. november 1989 priniesol po 40 rokoch opäť možnosť slobodne sa vyjadrovať a rozhodovať sa. Pre mnohých z nás je tým najväčším sviatkom.“

        „November 1989 je ikonickým okamihom naších dejín a zatiaľ sa k nemu nepokúsil vyjadriť ani jeden film. Je to ťažké. Celkom prirodzene k nemu vzhliadame s úctou, ale zároveň o udalostiach Novembra mlčíme. To, čo prišlo po ňom, je pre nás stále živou realitou. Uvedomujeme si nadnesenosť mnohých cieľov a ideálov Novembra, podaktorí to ale konštatujú s akýmsi sklamaním,“ vyjadrila sa k téme Novembra 1989 dramaturgička filmu Maja Hriešik. „Film Amnestie sa inšpiruje rozhodnutím prvého prezidenta ponovembrového Československa urobiť širokou amnestiou zásadný reštart po štyroch dekádach neslobody. Namiesto rozdúchavania nenávisti a túžby po pomste či biľagovania, chce pre všetkých možnosť začať nanovo. Paradoxom a zároveň hybným momentom filmu je, že tento dobre mienený zámer vyústi do nevídanej agresivity. Postavy vo filme sú rozporuplní hrdinovia. Chcú byť slobodní a v novom svete, ktorý sa práve rodí, sa mať lepšie, než sa mali predtým. Pre každého z nich je predstava slobody iná. Odlišné sú aj ich pozície na štartovacej čiare. Niektorí sa zorientujú v nových príležitostiach rýchlejšie, iní naopak tápu na šachovnici meniacich sa vzťahov, a preto v strachu o svoju budúcnosť robia zúfalé veci. Aj o tom je náš film,” doplnila ešte Maja Hriešik. 

 

            „Revolúcia je slovo, ktoré primárne obsahuje, že sa niečo otočí, radikálne zmení, a zároveň, že staré, ktoré odchádza, o svoj priestor zápasí a bráni sa všetkými možnými prostriedkami. A samozrejme, to, čo prichádza ako nové, má rozdielne ambície, predstavy a motivácie. To spôsobuje chaos a nie hladký priebeh. Aj keď sa počas Nežnej revolúcie v roku 1989 podarilo urobiť zmenu bez krvipreliatia - čo je úžasné - neznamená to, že táto revolúcia nemá svoje obete,“ povedal Maroš Hečko.